Moruša čierna: strom, ktorý sa po zlomení omladí

Keď sa starý ovocný strom pod ťarchou vlastných konárov rozlomí, väčšinou to znamená jeho koniec. Moruša čierna si so zlomom poradí inak. Časť, ktorá sa od kmeňa odštiepi a dopadne na zem, časom zapustí korene a vyrastie z nej nový strom. Z jednej starej moruše tak po rokoch môžu byť aj štyri. Ukážeme vám, ako túto schopnosť moruše využiť aj vo vlastnej záhrade.

Morušu zasaďte na slnko a nechajte jej veľa miesta

Moruša čierna pochádza z juhozápadnej Ázie, a preto potrebuje aj u nás teplé, slnečné a chránené miesto. Najlepšie sa jej bude dariť v hlbokej pôde, ktorá drží vlahu, no voda v nej nestojí. V chladnejšej oblasti ju môžete zasadiť k múru, ktorý cez deň nahrieva slnko.

Pri sadení s miestom nešetrite, aj keď je stromček zo škôlky ešte malý. Dospelá moruša čierna dorastie do výšky aj do šírky až deväť metrov.

Trpezlivosť budete potrebovať aj pri úrode, lebo prvé plody často prídu až asi po ôsmich rokoch. Strom vám to vynahradí dlhým životom, keďže moruša sa dožíva stoviek rokov.

Staré konáre podoprite skôr, než sa rozlomia

Moruša má husté drevo, ktoré pod ťarchou koruny časom začne praskať. Keď má strom okolo sto rokov, jeho konáre sa môžu rozštiepiť. S vekom sa navyše skláňajú nízko k zemi a sú krehké. Ak máte v záhrade starší strom, podoprite mu najťažšie konáre pevnými podperami v tvare písmena Y. Zlom tak oddialite a strom si dlhšie zachová celú korunu.

Novú morušu si vypestujete z nízkeho konára

Rozmnožiť morušu čiernu je pomerne náročné. Jednoduchšie je napodobniť to, čo robí strom sám, a nechať konár zakoreniť priamo pri materskom strome. Tento spôsob sa volá hrúženie a rastliny, ktoré ťažko zakoreňujú, sa ním množia úspešnejšie než odrezkami.

Na jar alebo začiatkom leta vyberte nízky ohybný konárik a ohnite ho k zemi. Na mieste, ktoré pôjde pod zem, ho zospodu šikmo narežte tak, aby zárez nesiahal ani do polovice hrúbky. Narezanú časť zahrňte zeminou tak, aby bola celá v tme, a konárik pripevnite kolíkom, aby sa nevracal hore. Koniec konárika s listami nechajte nad zemou, lebo z neho vyrastie nová moruša. Od materského stromu ho odrežte až vtedy, keď pod zemou zakorení.

Do hĺbky: prečo odlomený konár zapustí korene

Rozštiepený konár, ktorý ostane s kmeňom aspoň čiastočne spojený, sa správa rovnako ako konár pri hrúžení. Strom ho stále zásobuje vodou, takže konár nemusí prežiť v zemi sám, kým si vytvorí vlastné korene.

Korene sa začnú tvoriť práve tam, kde je konár poranený. Rastlinný hormón auxín, ktorý spúšťa tvorbu koreňov, putuje lykom od špičky výhonu nadol. Kde je lyko prerušené, ďalej neprejde a nahromadí sa nad ranou. Poranené pletivo tam vytvorí kalus, z ktorého môžu vyrásť nové korene. Prasknutý konár má takých poranení veľa, a to po celej dĺžke zlomu. Keď ho navyše prikryje zem, dostane aj tmu, ktorá tvorbu koreňov podporuje. Preto pri hrúžení robíte zárez zámerne: napodobňujete zlom, ktorý by strom inak dostal sám.

Zaujímavosť: moruše v Pukanci rastú len tam, kde bol vinič

Podľa zdokumentovaného sčítania rastie v Pukanci a jeho okolí 470 morúš čiernych. Je to najväčšia známa skupina týchto stromov v strednej a západnej Európe. Rastú pritom len tam, kde rastie alebo kedysi rástol vinič. S viničom ich spája aj ľudové meno viničná jahoda. Kto ich pred stáročiami vysadil, dodnes nikto nevie. O tom, ako sa moruše dostali do Európy, sú tri predpoklady: priniesli ich Turci, Rimania alebo mnísi, ktorí ich pre liečivé účinky pestovali pri kláštoroch.

Na záver

Zlom, ktorý by iný starý strom zahubil, je pre morušu čiernu príležitosťou omladiť sa. Preto zlomený konár, ktorý ešte drží pri kmeni, nehádžte hneď do pece a nechajte ho, nech sa dotkne zeme. Ďalšie rady k tomuto stromu nájdete v článku o moruši. Ak máte menšiu záhradu, pozrite si ovocné stromy, ktorým stačí aj málo miesta.