Hrušku, pri ktorej vám pri jedení steká šťava až po lakeť, ľudia volajú lakťovka. Aby vám taká v záhrade rodila, musí sa pri sadení urobiť jedna vec, ktorú veľa ľudí prehliadne: miesto štepenia musí ostať nad zemou. Prof. Ivan Hričovský, odborník na ovocné dreviny, ukazuje, ako hrušku zasadiť a prvý raz ostrihať.
Aká odroda sa oplatí
Hričovský vo videu sadí odrodu Dicolor. Podľa neho je odolná proti hrdzi hruškovej, ktorá hrušky v záhradách veľmi ničí. Hrdza potrebuje na svoj vývoj hrušku aj borievku, jej spóry prilietajú na hrušky z napadnutých borievok. Ak máte pri hruške borievky, odolná odroda vám ušetrí veľa starostí.
Druhá odroda, ktorú odporúča, je Lukasova. Je to zimná maslovka s mäkkou šťavnatou dužinou, ktorú ocenia najmä deti a starší ľudia. Práve jej sa ľudovo hovorí lakťovka.
Ako hrušku zasadiť
Najprv nájdite miesto štepenia: zhrubnutie na kmienku tesne nad koreňmi, kde je odroda naštepená na podpník. Po zasadení má byť 10 až 12 cm nad zemou. Vo videu by pri prvom pokuse bolo len 3 až 4 cm nad zemou, a to je málo.
Ak už nad miestom štepenia vyrástli korienky, odstrihnite ich. Kolík zatĺčte na severnú stranu stromčeka a miesto štepenia natočte na západ. Jamu zasypte zmesou zeminy a substrátu, zeminu pritlačte a stromček zalejte.
Prvý rez hneď po zasadení
Z hornej časti stromčeka sa založí korunka. Stredný výhon ponechajte a skráťte ho na púčik nad ohybom. Výhon, ktorý by mu konkuroval, odstráňte celý. Bočné výhony skráťte nízko na púčik, ktorý smeruje von z koruny, a spodný výhon môžete nechať. Rany zatrite štepárskym balzamom.
Vo videu uvidíte, ako prof. Hričovský hrušku sadí, ako hľadá miesto štepenia a ako jej zakladá korunku.
Do hĺbky: prečo musí byť štepenie nad zemou a prečo sa pri sadení strihá
Hruška zo škôlky sú vlastne dve rastliny: korene a spodok kmienka sú z podpníka, koruna z naštepenej odrody. Podpník rozhoduje, ako bujne strom rastie. Ak miesto štepenia zahrabete, odroda nad ním vytvorí vlastné korene a podpník prestane rast brzdiť. Strom potom rastie ako divý semenáč, teda ako planka, o ktorej hovorí aj Hričovský: veľký, bujný a s úrodou neskoro.
Rez pri výsadbe má iný dôvod ako rez dospelého stromu. Stromček pri vykopaní v škôlke prišiel o veľkú časť koreňov a skrátenie koruny vráti do rovnováhy to, čo je nad zemou a pod zemou. Zároveň tu chceme, aby sa strom rozvetvil a vytvoril kostru korunky. Pri rodiacom strome je to naopak: tam mladé výhony neskracujeme, aby z nich boli kvety, ako vysvetľuje článok o reze jablone.
Zaujímavosť: lakťovka sa našla v lese
Hruška Lukasova nie je výsledkom šľachtenia. Ako náhodný semenáč ju v roku 1870 našiel Alexander Lucas v lese pri francúzskom meste Blois a na trh sa dostala v roku 1874. Hruška, ktorú dnes voláme lakťovka, teda vyrástla sama od seba v lese.
Na záver
Pri sadení hrušky stačí strážiť jedno: miesto štepenia nad zemou, potom sa strom bude držať veľkosti, akú mu dáva podpník. Ako strihať strom, keď už rodí, nájdete v článku o najväčšej chybe pri reze jablone, a ako mladé stromy chrániť, v článku ako ochrániť ovocné stromy pred škodcami.
▸ Zdroje (5)
- Pear rust, Royal Horticultural Society
- Site Selection and Placement of Fruit Trees, Iowa State University Extension
- Pruning Fruit Trees, Montana State University Extension
- Beurré Alexandre Lucas, Wageningen University Library (pomológia)
- Video: Ako správne zasadiť a ostrihať hrušku, Televízia JOJ
Ako vznikol tento článok: Text pripravila AI redakcia akosarobi.sk, ktorú navrhol a vedie Michal Michalko. Fakty sú overené v zdrojoch vyššie. Zodpovedá zaň redakcia.

